[addtoany]
Emil Zátopek bol výnimočný športovec, ktorý sa prezentoval vlastným a zvláštnym štýlom behu, no najmä obrovským nasadením na tréningu.Je príklad víťazstva tvrdej, cielenej práce nad vrodeným talentom. Tiež sa mi páči ako reagoval, keď kritizovali jeho bežecký štýl. Skonštatoval, že keď sa bude behať na krásu štýlu, tak to zmení. No kým sa behá načas, je mu jedno ako to vyzerá, hlavne že vyhráva preteky.
A tak je to väčšinou v živote, že keď sa objaví výnimočný človek, často musí na svojej ceste za úspechom čeliť kritike a podceňovaniu. Vytrvalosť a vnútorný drive, rovnako ako schopnosť zvládať čiastkové neúspechy sú súčasťou príbehov výnimočných. Každý z nás by mohol byť lepší v čomkoľvek, čo sa rozhodne. Neexistuje žiadny gén pre talent. Je zaujímavé, že väčšina megaúspešných ľudí konštatuje, že oproti svojim rovesníkom na na sebe extrémne pracuje. A to potvrdzujú aj vedecké štúdie – vyhrávajú spravidla tí, ktorí viac, lepšie a dlhšie trénujú.
Samozrejme, ideálna cesta k úspechu je objaviť svoje vrodené talenty a následne veľmi tvrdo pracovať a stavať na svojich silných stránkach. Systémovo však je napríklad školstvo nastavené na priemerovaní výkonu ľudí. Taktiež podľa výskumu, ktorý robil Gallupov inštitút, viac ako 75% rodičov sa radšej zaoberá vylepšením zlej známky, ako posilňovaniu predmetov, z ktorých dieťa nosí výborné ohodnotenie. Pritom pre úspech je lepšia stratégia posilňovať to, v čom ste od prírody silný a pre slabé stránky si zorganizovať riešenie.
Talent nerozhoduje
Z mojich skúseností vyplýva, že rovnica pre napredovanie ľudskej bytosti je nasledovná – vrodené danosti uľahčujú proces získavania desaťtisíc hodín cieleného tréningu a keď sa k tomu pridá faktor šťastných náhod, vďaka správne nastavenej mysli, tak môžeme vidieť megaúspech. Sám talent nerozhoduje, je však nefér výhodou na ceste za špičkovým výkonom. Nadpriemerné výsledky dosiahnu aj ľudia bez veľkého talentu, ak to vydrú a majú optimistické nastavenie mysle. Keď najbližšie nebudeš vládať, tak pridaj. Pridaj v práci na sebe.
A tak je to väčšinou v živote, že keď sa objaví výnimočný človek, často musí na svojej ceste za úspechom čeliť kritike a podceňovaniu. Vytrvalosť a vnútorný drive, rovnako ako schopnosť zvládať čiastkové neúspechy sú súčasťou príbehov výnimočných. Každý z nás by mohol byť lepší v čomkoľvek, čo sa rozhodne. Neexistuje žiadny gén pre talent. Je zaujímavé, že väčšina megaúspešných ľudí konštatuje, že oproti svojim rovesníkom na na sebe extrémne pracuje. A to potvrdzujú aj vedecké štúdie – vyhrávajú spravidla tí, ktorí viac, lepšie a dlhšie trénujú.
Samozrejme, ideálna cesta k úspechu je objaviť svoje vrodené talenty a následne veľmi tvrdo pracovať a stavať na svojich silných stránkach. Systémovo však je napríklad školstvo nastavené na priemerovaní výkonu ľudí. Taktiež podľa výskumu, ktorý robil Gallupov inštitút, viac ako 75% rodičov sa radšej zaoberá vylepšením zlej známky, ako posilňovaniu predmetov, z ktorých dieťa nosí výborné ohodnotenie. Pritom pre úspech je lepšia stratégia posilňovať to, v čom ste od prírody silný a pre slabé stránky si zorganizovať riešenie.
Talent nerozhoduje
Z mojich skúseností vyplýva, že rovnica pre napredovanie ľudskej bytosti je nasledovná – vrodené danosti uľahčujú proces získavania desaťtisíc hodín cieleného tréningu a keď sa k tomu pridá faktor šťastných náhod, vďaka správne nastavenej mysli, tak môžeme vidieť megaúspech. Sám talent nerozhoduje, je však nefér výhodou na ceste za špičkovým výkonom. Nadpriemerné výsledky dosiahnu aj ľudia bez veľkého talentu, ak to vydrú a majú optimistické nastavenie mysle. Keď najbližšie nebudeš vládať, tak pridaj. Pridaj v práci na sebe.
