[addtoany]
,,V našich životoch platí a je vedecky dokázané – to, čo si myslíš, tým si,“ píše v najnovšom blogu podnikateľ a motivačný kouč Peter Krištofovič.
A že zomriem mladý. Takéto presvedčenie do života veľmi nepomôže, no núti Ťa žiť rýchlo. Môjho dedka z otcovej strany som nikdy nepoznal. Zomrel extrémne mladý, mal niečo cez tridsať. Diagnóza neviem presne aká. Lekárska veda bola oproti súčasnosti na tom horšie.
Vyrastal som v socializme a možnosť ísť sa liečiť niekde do sveta pre nás nebola možná. Keď som mal pätnásť rokov, zomrel mi otec. Mal štyridsaťtri rokov. Zomrel na leukémiu. K transplantácii kostnej drene sa nedostal. Nič nepomohlo. Myslel som, že tiež zomriem mladý. Od puberty som v hlave nosil otáznik. Keď zomreli môj dedko a môj otec takí mladí, bolo to kvôli nejakému divnému génu a čaká to aj mňa? Máme nejaký vrodený hnusný gén, ktorý vo mne tiká ako časovaná bomba?
Strach je silný motivátor a u mňa spôsobil záujem o štúdium. Štúdium o mne, štúdium o Tebe, štúdium o ľudskej vnútornej sile a sile myslenia. Gén sa nevie sám zapnúť. Na naše šťastie. Aj keby si mal v sebe takúto bombičku, nevie sa sama odpáliť. Gén nerozmýšľa, nešpekuluje a nepovie si piatok trinásteho – dnes mu spustím chorobu. Vrodené zlé gény zodpovedajú podľa lekárov len za 1-2% chorôb v tele. Zvyšných 98% je nastavenie mysle, životospráva a schopnosť čistiť nahromadený vnútorný stres v tele. Ak si napríklad podnikateľ, ideš na 110%, zanedbávaš zdravú stravu a pohyb, mentálne sa stresuješ, zarábaš si okrem peňazí v biznise aj na potenciálny problém – ochorenie zvnútra. Už Tomáš Baťa hovoril svojim ľuďom: ,,Nastavte si životosprávu tak, aby ste boli schopní vysokých mentálnych a fyzických výkonov.“
Zásadným problémom je vonkajší stres Ten sa za históriu ľudstva len zvyšuje. Kedysi naša ochranná funkcia v mozgu, spúšťala stresovú reakciu raz za časovú jednotku, ktorá bola dostatočne dlhá, aby sa telo vysporiadalo s negatívnymi impulzami. V okamihu, ako nám hrozilo nebezpečenstvo, tzv. amygdala v mozgu prevzala riadenie a spustila stresovú reakciu v tele. Telo sa nastavilo na útek alebo útok. Dnes nás denne stresuje život okolo nás, telo je permanentne zvnútra zapínané do zakódovanej biologickej reakcie. Neriadime to na vedomej úrovni, je to program v podvedomej mysli. A toto spôsobuje hromadenie stresu v organizme, ktorý sa dá “rozpúšťať” napríklad vhodnou pravidelnou meditáciou. Taktiež pomáha optimistická pozitívna myseľ. V našich životoch platí a je vedecky dokázané – to, čo si myslíš, tým si. Konečne už aj lekárska veda uznáva vplyv myslenia na naše telo. Nový obor epigenetika je toho dôkazom.
A tak som sa naučil, že si musím strážiť myslenie. Spôsob, ako rozmýšľam nad sebou a nad svojím životom. Naučil som sa meditovať, športujem a starám sa o svoje telo. Každý z nás má rozhodnutie vo svojich rukách. Genetika na nás vplýva menej ako si myslíme. Viac nám môžu ubližovať nahromadené limitujúce presvedčenia a program v hlave. Nezomrel som mladý, no stále sa mám na pozore. Študujem ďalej, strážim si optimizmus a inšpirujem ľudí okolo seba. Život je krásny, tak si ho užívaj! Nevieme, čo bude zajtra.
A že zomriem mladý. Takéto presvedčenie do života veľmi nepomôže, no núti Ťa žiť rýchlo. Môjho dedka z otcovej strany som nikdy nepoznal. Zomrel extrémne mladý, mal niečo cez tridsať. Diagnóza neviem presne aká. Lekárska veda bola oproti súčasnosti na tom horšie.
Vyrastal som v socializme a možnosť ísť sa liečiť niekde do sveta pre nás nebola možná. Keď som mal pätnásť rokov, zomrel mi otec. Mal štyridsaťtri rokov. Zomrel na leukémiu. K transplantácii kostnej drene sa nedostal. Nič nepomohlo. Myslel som, že tiež zomriem mladý. Od puberty som v hlave nosil otáznik. Keď zomreli môj dedko a môj otec takí mladí, bolo to kvôli nejakému divnému génu a čaká to aj mňa? Máme nejaký vrodený hnusný gén, ktorý vo mne tiká ako časovaná bomba?
Strach je silný motivátor a u mňa spôsobil záujem o štúdium. Štúdium o mne, štúdium o Tebe, štúdium o ľudskej vnútornej sile a sile myslenia. Gén sa nevie sám zapnúť. Na naše šťastie. Aj keby si mal v sebe takúto bombičku, nevie sa sama odpáliť. Gén nerozmýšľa, nešpekuluje a nepovie si piatok trinásteho – dnes mu spustím chorobu. Vrodené zlé gény zodpovedajú podľa lekárov len za 1-2% chorôb v tele. Zvyšných 98% je nastavenie mysle, životospráva a schopnosť čistiť nahromadený vnútorný stres v tele. Ak si napríklad podnikateľ, ideš na 110%, zanedbávaš zdravú stravu a pohyb, mentálne sa stresuješ, zarábaš si okrem peňazí v biznise aj na potenciálny problém – ochorenie zvnútra. Už Tomáš Baťa hovoril svojim ľuďom: ,,Nastavte si životosprávu tak, aby ste boli schopní vysokých mentálnych a fyzických výkonov.“
Zásadným problémom je vonkajší stres Ten sa za históriu ľudstva len zvyšuje. Kedysi naša ochranná funkcia v mozgu, spúšťala stresovú reakciu raz za časovú jednotku, ktorá bola dostatočne dlhá, aby sa telo vysporiadalo s negatívnymi impulzami. V okamihu, ako nám hrozilo nebezpečenstvo, tzv. amygdala v mozgu prevzala riadenie a spustila stresovú reakciu v tele. Telo sa nastavilo na útek alebo útok. Dnes nás denne stresuje život okolo nás, telo je permanentne zvnútra zapínané do zakódovanej biologickej reakcie. Neriadime to na vedomej úrovni, je to program v podvedomej mysli. A toto spôsobuje hromadenie stresu v organizme, ktorý sa dá “rozpúšťať” napríklad vhodnou pravidelnou meditáciou. Taktiež pomáha optimistická pozitívna myseľ. V našich životoch platí a je vedecky dokázané – to, čo si myslíš, tým si. Konečne už aj lekárska veda uznáva vplyv myslenia na naše telo. Nový obor epigenetika je toho dôkazom.
A tak som sa naučil, že si musím strážiť myslenie. Spôsob, ako rozmýšľam nad sebou a nad svojím životom. Naučil som sa meditovať, športujem a starám sa o svoje telo. Každý z nás má rozhodnutie vo svojich rukách. Genetika na nás vplýva menej ako si myslíme. Viac nám môžu ubližovať nahromadené limitujúce presvedčenia a program v hlave. Nezomrel som mladý, no stále sa mám na pozore. Študujem ďalej, strážim si optimizmus a inšpirujem ľudí okolo seba. Život je krásny, tak si ho užívaj! Nevieme, čo bude zajtra.
